Populácia ľudí stále rastie a nielen vedci z britského žurnálu Nature poukazujú na vysoko pravdepodobnú možnosť jej nárastu až o celú tretinu v roku 2050. Otázka znie, ako nakŕmiť vyše 9 miliárd ľudí a zároveň nezhoršiť už aj tak žalostný stav životného prostredia. Odpoveď ani zďaleka nie je jednoduchá ani jednoznačná. Konzumácia mäsa sa jej však nepochybne týka. Ako? Je vegetariánstvo trendom, životným štýlom alebo našou záchranou?
ÁNO alebo NIE?
V prvom rade treba podotknúť, že nechceme nikoho odrádzať od rozhodnutia stať sa vegetariánom či vegánom. Zároveň však chceme poukázať na to, že pre, dovolíme si tvrdiť, väčšinu ľudí je absencia mäsa v jedálničku nemysliteľná. Napriek búrlivým diskusiám na danú tematiku a striktne vyhraneným názorom je dôležité pripustiť, že tento spôsob stravovania predstavuje ekologický problém (to je dôvod, prečo sa o vegetariánstve čoraz menej hovorí ako o trende). Ako sa k nemu postaviť?
Rozumne – a to vo viacerých smeroch. Nezasahuje totiž iba oblasť ekológie. „Ekologizácia jedálnička“ sa vás môže dotknúť napríklad aj po zdravotnej a finančnej stránke. Ako vhodné riešenie sa tak naskytuje zlatá stredná cesta – konzumácia mäsa, no menej častá. Aj „menšie obmedzenie“ u väčšieho počtu jednotlivcov dokáže priniesť lepšie výsledky pre životné prostredie.
Viete, čo je flexitariánska diéta?
Tentoraz nejde o žiadnu redukčnú diétu, ale o zmenu stravovania. Flexitariánsky jedálniček je založený prevažne na strave s rastlinným pôvodom, no nezakazuje ani jedenie mäsa a živočíšnych výrobkov (ideálne však nie viac ako 2- až 3-krát v týždni). Hydina z voľného chovu je spomedzi nich odporúčanou potravinou. V podstate hovoríme o kombinácii vegetariánskych a mäsových produktov, ktorej výsledkom sú zdravotné a ekologické benefity, navyše s pôžitkom z chuti mäsa, ktorej sa mnohí nechcú vzdať.
Prečo má kuracina zelenú?
Faktom zostáva, že mäso dodáva ľudskému telu mnohé prospešné látky vrátane vysokokvalitných bielkovín (či ich niektoré druhy rastlinných potravín a výživových preparátov vedia alebo nevedia nahradiť, je na samostatnú tému). V súvislosti s uvedeným nemá kuracina stopku. Naopak, v rámci mäsových produktov je v našom jedálničku vítaná, samozrejme, s dôrazom na kvalitu a pôvod. Pretože faktom je i to, že aj výhradne rastlinná strava bez znalosti vhodnej kombinácie jej jednotlivých surovín môže byť záťažou pre ľudský organizmus.
Dôvody, prečo jesť (kvalitné) kuracie mäso napríklad od HSH:
- Vysoký obsah bielkovín, prítomnosť kolagénu, esenciálnych aminokyselín.
- Veľké množstvo vitamínov – predovšetkým skupiny B, najmä v krídlach a stehnách.
- Prítomnosť minerálov – horčík, zinok, v tmavej časti kuraciny železo a pod.
- Nízky obsah kalórií – biela časť kuracieho mäsa je chudobná na cholesterol a nezdravé tuky.
- Ľahká stráviteľnosť – týka sa predovšetkým kuracích pŕs.
- Vhodnosť konzumácie v prípade väčšiny diét pri zdravotných problémoch.
- Jednoduchosť prípravy – šetrí čas a tým aj vašu energiu.
Čo je dobré pre naše zdravie?
Striedmosť. V súčasnosti sa na túto vlastnosť často zabúda, a to nielen v oblasti potravinárskeho priemyslu. No práve správna miera, respektíve vyváženosť môže byť kľúčom k lepšiemu zdraviu, ale aj k postupnému minimalizovaniu potravinového odpadu či uhlíkovej stopy. Považujete sa za „poctivého mäsožrúta“, ale budúcnosť planéty vám nie je ľahostajná? Koľkokrát do týždňa potom jesť mäso?
Dôležité je urobiť prvý krok, a teda odopierať si mäso postupne. Nemusíte sa dostať do bodu nula. Stačí, keď usmerníte svoje chute, ľudovo povedané, pol na pol. Tým zároveň spomalíte rastúcu spotrebu mäsa a organizmu doprajete to, čo prispieva k jeho správnemu fungovaniu. Jesť alebo nejesť kuracie (či iné) mäso potom nemusí byť nekonečná dilema. Avšak pozor aj na nesprávnu interpretáciu zdravého životného štýlu alebo, ak chceme, vegetariánskeho štýlu. Zostaviť vyvážený jedálniček nemusí byť ľahké. Uvedieme príklad, na ktorý si skúste odpovedať sami: Je zdravšie jesť vegetariánske hamburgery a vyprážané syry alebo pečené kura a kuracie rezne naprírodno z poctivého chovu napríklad od HSH?