Novinky, rady a zaujímavosti

Diabetes mellitus, alebo verejnosti viac známa cukrovka, je chronický metabolický syndróm, ktorý sa vyznačuje najmä intoleranciou glukózy (cukru). Pre túto chorobu je typický buď úplný, alebo čiastočný nedostatok inzulínu, prípadne neschopnosť organizmu využiť inzulín. Inzulín je vlastne hormón, ktorý sa tvorí na Langerhansových ostrovčekoch podžalúdkovej žľazy. Umožňuje, aby sa glukóza (cukor) získaná z potravy dostala do bunky a tam bola premenená na energiu. Ako ovplyvňuje diabetes život a jedálniček jedinca?

Základným prejavom cukrovky je hyperglykémia, čiže zvýšený cukor v krvi. Príznakmi cukrovky sú smäd so zvýšeným príjmom tekutín (polydipsia) – 3 až 5 litrov na deň –, zvýšená tvorba moču (polyúria) – 2 až 4 litre na deň i viac –, slabosť, malátnosť, suchosť pokožky. Diagnóza sa potvrdzuje, ak je opakovane zistená hodnota glykémie vyššia ako 7 (uvádza sa jednotka mmol v jednom litri) a zároveň sa cukor zisťuje aj v moči. Normálne hodnoty glykémie sú 4 až 6 mmol na liter nalačno.

Pri cukrovke však treba rozlišovať, či ide o chorobu závislú od inzulínu alebo nie. V prvom prípade ide o cukrovku 1. typu, keď si musia pacienti vpichovať dávky inzulínu, pretože ho telo nedokáže vyrobiť. Vyskytuje sa v mladších vekových skupinách, u detí v školskom veku a u starších do 40. roka života. Cukrovka 2. typu sa začína prevažne v strednom veku, po 40. roku života. Väčšina diabetikov tohto typu má vysokú hmotnosť (nadhmotnosť, obezita). Vzniká pomaly, tvorba inzulínu sa postupne znižuje, preto musia pacienti užívať antidiabetiká alebo neskôr inzulín. Základom liečby pri 1. type je liečebná výživa (diabetická diéta) spojená s aplikáciou inzulínu a pri 2. type to závisí od zdravotného stavu pacienta, čiže opäť diabetická diéta, prípadne aj antidiabetiká a/alebo inzulín.

Cieľom terapie/liečby diabetikov je stav, ktorý nazývame euglykémia, inými slovami udržiavanie hladiny cukru čo najbližšie k normálnym hodnotám, a obmedzovanie výrazného zvyšovania postprandiálnej glykémie, čiže hladiny cukru po najedení. Ďalej je cieľom takzvaná eutenzia, čiže udržiavanie krvného tlaku čo najbližšie k optimálnym hodnotám, a eulipidémia, čiže udržiavanie optimálnych hodnôt „krvných tukov“. Všetky tieto ciele zabezpečujú prevenciu vzniku špecifických diabetických komplikácií (diabetická noha, poškodenie zraku, obličiek, veľkých i malých ciev a pod.). Na dosahovaní cieľov sa okrem iného výrazne podieľa diabetická diéta/strava. To znamená, že to, čo si vyberieme do jedálnička, môže zásadne ovplyvniť nielen aktuálny stav diabetika (vzhľadom na cukor), ale aj jeho zdravie z dlhodobejšieho aspektu.

V súčasnosti sa na diabetickú diétu pozeráme ako na diétu, ktorá sa má čo najviac približovať strave zdravého jedinca. Niet sa čo diviť, keďže odporúčania pre zdravé stravovanie vychádzajú jednoznačne zo snahy zabezpečiť prevenciu vzniku závažných civilizačných chronických chorôb neinfekčného pôvodu, či už ide o kardiovaskulárne ochorenia, cukrovku, rakovinu, alebo iné. Univerzálna diabetická diéta však nejestvuje. Pre každého diabetika by mala byť jeho diéta striktne individualizovaná, ako sa povie, mala by byť „šitá na mieru“. Je potrebné prihliadať jednak na terapeutické ciele pacienta (napríklad znížiť telesnú hmotnosť, krvný tlak, celkový cholesterol atď.; každý z nás má tieto hodnoty rozdielne), jednak brať do úvahy stravovacie zvyklosti pacienta, ale aj ďalšie životné okolnosti.

• Pri cukrovke 1. typu je podstatou nutričnej liečby (diéty) zladenie množstva skonzumovaných sacharidov s dávkou inzulínu. Laicky povedané, dodať telu toľko inzulínu, koľko je potrebné na spracovanie cukrov, ktoré sme prijali v potrave alebo nápojoch. Samozrejme, množstvo cukrov, ktoré môže diabetik skonzumovať počas celého dňa, ale aj jednotlivo v pokrmoch, je lekárom vopred stanovené na základe viacerých faktorov. Napríklad na raňajky vždy 40 g sacharidov, na obed vždy 60 g sacharidov, na večeru vždy 60 g sacharidov, spolu 160 g na deň. Dnes sú však dostupné rôzne spôsoby aplikácie inzulínu, pri ktorých si „zaškolený“ pacient sám upravuje dávku inzulínu v závislosti od množstva sacharidov, ktoré sa chystá skonzumovať.
• Pri cukrovke 2. typu, zväčša v kombinácii s obezitou, je prvoradá redukcia nadmerných tukových zásob. Cieľom nie je ideálna telesná hmotnosť, stačí zníženie tej pôvodnej o 5 – 10 kg a jej udržanie a stabilizácia bez jojo efektu. U obéznych novozistených diabetikov tohto typu vedie takáto úprava hmotnosti poväčšine k výraznému zlepšeniu glykémie, pričom v mnohých prípadoch sa upraví aj cholesterol a krvný tlak, a teda celkový zdravotný stav. U takýchto pacientov je potrebné zosúladiť diabetickú diétu s dlhodobým znížením energetického príjmu. Rozhodujúci je správny výber potravín s nízkym energetickým obsahom, pestrosť stravy, ale aj zohľadnenie individuálnych chuťových preferencií. Diabetické diéty zakazujúce cukor a cukrom sladené potraviny už dávno vyšli z módy. Sacharóza (bežný kuchynský cukor) sa zakazuje „zbytočne“, pretože sa tým podporuje falošná predstava, že vylúčenie cukru a cukrom sladených potravín je podstatou diabetickej diéty alebo, inými slovami, že stačí vylúčiť sladkosti a pacient sa vylieči. Pravdou však je, že cukry (sacharidy) ako také nájdeme aj v potravinách, ako sú chlieb, ryža, rôzne obilninové potraviny, zemiaky, ovocie a ďalšie, ktoré sú súčasťou zdravého jedálnička. Dôležité je, o aké sacharidy ide (či jednoduché alebo komplexné, pretože rôzne sacharidy zvyšujú glykémiu rozdielne), a pozornosť treba venovať celkovému množstvu konzumovaných sacharidov, nielen ich zdroju.

Aby sa diabetikom sacharidy ľahšie počítali, existujú takzvané sacharidové výmenné jednotky. Výmenná jednotka vyjadruje množstvo určitej potraviny, ktorá obsahuje 10 – 12 gramov čistých sacharidov (napríklad jedno stredne veľké jablko, polievková lyžica cestovín, stredne veľký zemiak; 1 SJ = 10 gramov sacharidov). U diabetikov je veľmi vysoké riziko vzniku a rozvoja kardiovaskulárnych ochorení – ochorenia srdca, centrálnej nervovej sústavy, veľkých i malých ciev atď. Preto má ovplyvňovanie kardiovaskulárnych rizikových faktorov pri liečbe a manažmente diabetu zásadný význam. Zvýšený cholesterol či triacylglyceroly sa vyskytujú v prípade dvoch tretín diabetikov 2. typu. Preto je v rámci diabetickej diéty zakomponovaná aj strava s nižším príjmom cholesterolu.

V rámci jedálnička diabetika je potrebné prihliadať na príjem všetkých zložiek potravinového spektra, aby sme zabezpečili príjem všetkého, čo organizmus potrebuje. A keďže ide o organizmus, ktorý trpí určitými poruchami, o to viac musíme dbať na správny výber surovín. Mnohí konzumenti sa v žiadnom prípade a za žiadnych okolností nevedia vzdať mäska či rôznych mäsitých pokrmov. Ale to sa od diabetikov ani nevyžaduje, jedine vybrať si ten zdraviu prospešnejší druh.

O zdravotných výhodách či nevýhodách živočíšnych zdrojov potravy sa už popísalo veľa. Znova však musíme zdôrazniť, že v porovnaní so spracovaným, červeným či dokonca bravčovým mäsom je kuracie mäso jednoznačný víťaz. Jeho nutričné spektrum je pre diabetikov veľmi vhodnou alternatívou pre zaradenie dôležitých živín do jedálnička. Diabetici sa riadia aj takzvaným glykemickým indexom potraviny, čiže ako rýchlo a na ako dlho im konzumácia danej potraviny zvýši cukor v krvi (povedané laicky). Pre pacientov s diabetom sú najvhodnejšie potraviny s nízkym glykemickým indexom (< 55). Ak by si do jedálnička zaradili aj potraviny s vyšším indexom, neprekáža to, dôležité je aj to, s čím danú potravinu skombinujú. Ak si zvolia kombináciu spoločne s potravinou, ktorá je bohatá napríklad na bielkoviny či vlákninu, glykemický index pokrmu sa zníži. Ak chceme znížiť glykemický index chleba, stačí ho natrieť nízkotučnou syrovou nátierkou alebo podávať s plátkom syra či so šunkou.

V prípade kuracieho mäsa sa ako najideálnejšie zo zdravotného i nutričného hľadiska javia práve kuracie prsia – nielen vzhľadom na vhodné spektrum tukových zložiek vo vzťahu ku kardiovaskulárnym ochoreniam, ale aj s ohľadom na významný podiel živočíšnych bielkovín, zdrojov esenciálnych aminokyselín a nízky obsah sacharidov. Kombinácia surovín, hoci aj s vyšším glykemickým indexom, spolu s kuracím mäskom v rámci prípravy pokrmov je pre diabetikov určite vhodnou a zdravou voľbou.

Aké sú hodnoty kuracích pŕs?