Dobrá doska na krájanie je základom v každej kuchyni. Je to niečo ako pravá ruka kuchára – hneď po noži. Pri jej používaní sa však často chybuje. Tieto chyby nielenže skracujú jej životnosť, ale môžu i ohrozovať naše zdravie. Viete, akú dosku si zvoliť a ako sa o ňu čo najlepšie starať?
TIP:
• Krájanie na klzkom či nerovnom povrchu zaváňa úrazom. Aby sa doska pri krájaní nehýbala, podložte ju gumičkami, mokrou utierkou alebo si rovno zožeňte dosku s protišmykovou spodnou stranou.
• Vsaďte na kvalitu a veľkosť. Malé dosky občas využijete, ale častejšie určite siahnete po tej väčšej. Keď na dosku uhlopriečne položíte nôž, ktorý pri krájaní používate, podložka by mala byť o niečo dlhšia.
• Zo surového mäsa sa uvoľňujú baktérie, ktoré sa môžu zachytiť na doske a následne prísť do styku s čerstvým ovocím a zeleninou. Každá potravina by preto mala mať svoju dosku na krájanie: ryby, mäso, ovocie a zelenina (i bylinky), syry či pečivo.
Ako si vybrať z množstva druhov
Výber je naozaj široký – k dispozícii sú rôzne druhy dreva, tvrdené sklo, porcelán, plast, mramor, silikón. Na voľbe vhodného materiálu skutočne záleží. Rozhoduje o ďalších, zdanlivo nesúvisiacich veciach: o ostrosti kuchynských nožov, hygiene či čistote celej prevádzky alebo kuchyne.
Vedeli ste, že…?
V laboratóriách na univerzite v Madisone urobili vedci pokusy s baktériami salmonely a listérie. Naniesli baktérie na drevenú a plastovú dosku a skúmali ich pôsobenie. Zatiaľ čo na drevenom podklade v priebehu troch minút takmer všetky baktérie uhynuli, na plastovom podklade uhynulo len mizivé množstvo. Nedá sa presne vysvetliť, prečo to tak bolo, ale predpokladá sa, že v dreve ako v prírodnom materiáli sú obsiahnuté látky, ktoré mikroorganizmy zabíjajú.
Z čoho máme na výber?
• Sklenená doska poskytuje maximálnu čistotu, ktorá je daná jednoduchou údržbou. Umyjete ju v dreze i umývačke riadu bez väčšej námahy. Sklo nemá tendenciu lapať pachy z krájaného materiálu. Tvrdené sklo je údajne odolné voči nárazu, avšak v porovnaní s ostatnými doskami je stále krehké. Na sklenenej podložke sa však veľmi tupia nože. Je to neduh, ktorým sa vykupuje čistota.
• Plast ako materiál je vhodným riešením z hľadiska ľahkého umývania. Plasty existujú v mnohých variáciách, veľkostiach a vyhotoveniach a sú cenovo dostupným riešením. Plastové dosky nože skoro netupia, ale o to rýchlejšie sa poškrabú. Na zbrázdenom povrchu plnom rýh sa ľahšie zachytávajú nečistoty a tak sa vytvára živná pôda pre baktérie. Rýchlo sa deformujú teplom, na slnku môžu blednúť. Negatívne je aj to, že intenzívne pohlcujú pachy.
• Silikón vie príjemne prekvapiť: je tenký, ľahký, skladný a krájané suroviny sa po jeho povrchu nekĺžu. Môže ísť do umývačky riadu, kde vyššia teplota zaistí zničenie všetkých choroboplodných zárodkov, ktoré sa môžu na doske usadiť. Na silikón však nikdy nepoužívajte abrazívne (obrusujúce) čistiace prostriedky, pretože s odolnosťou na tom nie je oveľa lepšie než plast a časom preto môže byť doškriabaný. Absorbuje pachy, vyžaduje dôkladné čistenie a sušenie, pretože je náchylný na plesne.
• Mramor – či už falošný, alebo pravý – vyzerá v kuchyni naozaj skvostne. Na krájanie je však nepraktický, pretože je ťažký a tupí nože. Nie je vhodný do umývačky riadu, pri kontakte s teplom hrozí popraskanie. Je to dizajnová záležitosť, ale s funkčnosťou veľa spoločného nemá. Efektné a trendové bridlicové dosky sú takisto vhodnejšie skôr na servírovanie než na skutočnú prácu v kuchyni.
• Drevené dosky majú svoju historickú logiku a patria k najrozšírenejším a najobľúbenejším. Ide o materiál, ktorý je nielen masívny, ale aj poddajný. Aj drevené dosky však majú svoje neduhy. Nože síce netupia, ale nie je ťažké ich poškrabať. Sú veľmi náchylné na nasávanie pachov a štiav spracovávaných surovín. Riešením je dôkladná, ale náročnejšia očista. Vlhkosť narušuje ich celistvosť, takže do umývačky riadu nepatria a po každom umytí je potrebné ich presušiť. Potom sa vám odmenia univerzálnosťou – znášajú vysoké teploty, škrabance sa na nich časom „zatiahnu“. Zásadným faktorom zníženia prítomnosti baktérií je hlavne pôvod a druh dreva. A nie všetky sú rovnako vhodné.
• Tvrdé dubové drevo je plné trieslovín, čo baktériám nesvedčí. Táto kvalita je však vyvážená tým, že z dreva môže krájaná surovina prevziať ľahkú pachovú stopu horkosti. Chuťovo neutrálne je bukové drevo – z vnútornej časti kmeňa. Spoznáte ho aj podľa jemnej štruktúry. Svetlejšie jaseňové nepatrí k favoritom a superľahká lipa je skutočne skôr zberačom nečistôt a škvŕn.
• Svoje kúzlo majú aj exotické dreviny – akácia (s antibiotickým účinkom), falošný mahagón, mangovník, bambus. Sú však trochu ťažšie a drahšie. Do vody sa ich na chvíľu vyplatí namočiť predtým, ako na nich budete krájať mäso. Krvavú šťavu potom tak ľahko nenasajú.
• Ak vsadíte na drevo, určite sa vyplatí mať dosky dve – jednu na mäso a druhú na to ostatné. Ich systematické čistenie môžete robiť ekologicky, bez chémie – soľou alebo octom.
KuRadič na záver:
Životnosť drevených dosiek na krájanie nie je totálna. Len čo sa takáto doska stane zbrázdenou a plnou rýh, je lepšie porozhliadnuť sa po novej. To môže byť v rámci bežného rodinného chodu kuchyne raz za päť rokov. Teda za obdobie, počas ktorého by ste vystriedali dve až tri dosky plastové alebo silikónové.
Ukazuje sa, že za každých okolností je dobré mať súpravu dosiek, a to aspoň v troch veľkostiach, a rozlišovať, na ktorých budete krájať mäso, zeleninu, syry a tak ďalej. Podeľte sa s nami o svoje skúsenosti a napíšte nám, ktorá doska sa vám osvedčila najviac pri porciovaní kuraťa. Tešíme sa na vaše postrehy.
